Späť

Národné parky

Národné parky

wąwóz Homole
Malopoľsko je neobvyklým regiónom hlavne z prírodného hľadiska. Rozprávkové skalné útvary a horúce piesky púšte, malebná stuha Visly a Dunajca predierajúci sa cez skaly, zelené Beskydy a nahé tatranské štíty, tajomné jaskyne a hučiace vodopády... Až 53 % povrchu Malopoľska je prírodne chránených, vytvorilo sa tu 6 národných parkov, 11 chránených krajinných oblastí, 10 oblastí chránenej krajinnej oblasti a 84 rezervácií. Je tu aj 2189 prírodných pomníkov. Dve oblasti – Babiohorský a Tatranský národný park – boli uznané za rezervácie biosféry UNESCO, miesta unikátne vo svetovej mierke s neopakovateľnými prírodnými hodnotami.




    OJCOWSKÝ NÁRODNÝ PARK nachádzajúci sa na sever od Krakova je jedným z najmenších národných parkov v Poľsku. Ale aj napriek tomu sa na jeho území nachádzajú jedny z najbohatších v krajine územia s cievnatými rastlinami, kolónie netopierov a neobyčajné skalné formy. Najzaujímavejšou je Dolina Prądnika – ozajstná galéria krasových diel. Stretneme tu vysoké, občas aj niekoľko desiatok metrov, skaly s rozprávkovými tvarmi (Budzogáň Herkula, Ihla Deotímy), vyvieračky (krasové pramene) a mnoho jaskýň (ich počet sa v parku odhaduje na viac ako 400). Navštíviť je možné o. i. Grotu Łokietka, kde sa vraj pred stáročiami ukrýval neskorší kráľ Poľska, a Tmavú jaskyňu. V parku uvidíme aj dva hrady – v Ojcowe a Pieskowej skale . Symbolom praku je netopier.

 

TATRANSKÝ NÁRODNÝ PARK to je jediný park v Poľsku s vysokohorským charakterom, chrániaci najvyššie poľské hory. Patria k nemu celé Tatry nachádzajúce sa v Poľsku. Rozlišujú sa v ňom dva územia – Vysoké Tatry a Západné Tatry. Tie prvé, vytvorené z kryštalických skál, sa charakterizujú bohatstvom ľadovcových foriem – kotlov a vysokohorských jazier. Vo vápencovej časti Západných Tatier však dominujú krasové javy – jaskyne, jednotlivé alebo tvoriace celé systémy a vyvieračky. K najväčším zaujímavostiam neživej prírody na území parku patria: najvyšší štít Poľska: Rysy (2499 m n. m.), jazero Morské oko ležiace na úpätí, ako aj jazerá nachádzajúce sa v Doline piatich poľských jazier. Najznámejšie tatranské jaskyne, v ktorých sa našlo približne 400 druhov zvierat, to je Chladná jaskyňa a Ľadová jaskyňa. Atrakciou TNP sú aj vodopády, napr. Wodogrzmoty Mickiewicza alebo Wielka Siklawa. Výška reťazca Tatier mala vplyv na to, že sa tu vytvorili všetky poschodia flóry, vrátane najvyššieho poschodia strmého horského vrcholu vyskytujúceho sa v Poľsku iba na tomto území. K zaujímavostiam tatranského sveta zvierat patria kamzíky (emblém parku), medvede, bobry, ako aj murárik červenokrídly (najďalej na sever vysunuté stanovisko tohto vtáka) a motýľ jasoň červenooký, ktorý tu má jedno zo svojich dvoch posledných stanovísk v Poľsku. V roku 1992 Tatranský národný park (TNP), ako aj ležiaci na slovenskej strane TANAP získali štatút Medzinárodnej rezervácie biosféry UNESCO.



  PIENINSKÝ NÁRODNÝ PARK. Jedným z najstarších v Poľsku je Pieninský národný park, ktorý vznikol v r. 1932. Spolu so svojím slovenským ekvivalentom chráni unikátny prelom Dunajca, vlniaceho sa medzi vápencovými skalami Pienin. Do ochrany je zahrnutá aj zriedkavá, teplomilná skalná flóra, ako aj vzácne rastlinné spoločenstvá, vrátane reliktových sosnových lesov. Zaujímavosťou parkovej fauny je jedno z posledných v krajine stanovísk motýľa jasoňa červenookého. Park má dve enklávy – úžľabinu Homole v Malých Pieninách a Zámocký vrch so zrúcaninami hradu v Czorsztyne. Najvyšším štítom v parku je Okrąglica ležiaca v masíve Troch korún (982 m n. m.). Symbolom parku je štít Troch korún.


  BABIOHORSKÝ NÁRODNÝ PARK vznikol, aby chránil unikátnu prírodu Babej hory, najvyššieho štítu Západných Beskýd (1725 m n. m.). Park prezentuje jediné v poľských Beskydách alpské poschodie, chráni aj vzácne fragmenty prvotného Karpatského pralesu. Flóra parku sa skladá z viac ako 700 druhov cievnatých rastlín, vrátane cca 70 vysokohorských druhov. Chránených je 54 druhov rastlín, vrátane lazerníka archalengikového (symbol parku) majúceho tu jediné stanovisko v Poľsku a rožec alpínsky. Nezmenená flóra je útočiskom pre mnoho zvierat, taktiež druhov zriedkavo stretávaných. Horské územie je matkou mnohých cicavcov: rysa, vlka a hnedého medveďa a svoje miesto na liahnutie tu má cca 100 druhov vtákov, o. i. hlucháne, tetrovy a jariabky. BNP ako prvý v Poľsku bol zapojený do siete Biosférických rezervácií UNESCO.


  GORCZANSKÝ NÁRODNÝ PARK vznikol, aby chránil prírodné porasty nachádzajúce sa na svahoch Goriec, ako aj gorczanských holí a čistín o. i. šafranu spišského (krokusu). V poľských Beskydách sa na území Goriec vyskytujú najpočetnejšie rastlinné spoločenstvá vysokohorských druhov, o. i. veroniky alpínskej a pľuzgiernika horského. Z cicavcov tu je možné stretnúť: jeleňa, vlka, rysa, mačku divú, hranostaja, vydru, ako aj medveďa. Park bol vytvorený v strednej časti masívu Goriec v r. 1981. Jeho povrch v súčasnosti predstavuje 7019 ha. Považuje sa za park, ktorý je pre turistov najviac otvorený. Hustá sieť prírodných chodníkov umožňuje oboznámiť sa s prírodne najvzácnejšími miestami na jeho území. Na niektorých tunajších poľanách, napr. Hali Wzorowej, sa uskutočňuje kontrolované pasenie oviec (tzv. kultúrne pasenie). Symbolom GNP je salamandra škvrnitá. Územie parku bolo zapojené do siete Natura 2000, pretože sa tu vyskytujú zriedkavé vtáky na európsku mierku: tetrov hlucháň, ďateľ bielochrbtý, kulíšek najmenší a sova dlhochvostá.
 


  MAGURSKÝ NÁRODNÝ PARK je najmladším z malopoľských parkov. Bol vytvorený v r. 1995 v strednej časti Nízkych Beskýd. Chráni predovšetkým bukové lesy rastúce na svahoch o. i. pásma Magury Wątkowskej v Nízkych Beskydách. V MNP existujú zriedkavé a hynúce druhy motýľov, také ako vidlochvost feniklový, vidlochvost ovocný alebo jasoň chochlačkový. Zo zriedkavých vtáčích druhov sa tu vyskytujú orol skalný, sova dlhochvostá, výr skalný, včelár lesný, ako aj čierny bocian. Za symbol parku bol zvolený orol krikľavý, početne vyskytujúci sa na jeho území. Z veľkých dravých cicavcov bol zaznamenaný výskyt medveďa, vlka, rysa, ako aj (hynúcej už) mačky divej. Z prírodných zaujímavostí parku si pozornosť zaslúžia rozmanité skalné formy, napr. Diablov kameň uznaný za prírodný pomník. Zaujímavá je aj skalná rezervácia Kornuty a malý Magurský vodopád v blízkosti Folusza. Územie, na ktorom vznikol park, obývali do r. 1947 Lemkovia – skupina ruských goralov, teraz chráni územie vzácne nielen z prírodného, ale aj historického a etnografického hľadiska.

Národné parky  viac>>
Prehrať Prehrať